Aj dopravný priestupok musí mať preukázateľnú spoločenskú nebezpečnosť, inak nejde o priestupok
Najvyšší správny súd SR zrušil rozsudok krajského súdu, pretože ten sa nezaoberal materiálnou stránkou priestupku. Súd zdôraznil, že aj pri formálnom porušení dopravných predpisov je potrebné individuálne posúdiť, či konanie dosahuje potrebnú mieru spoločenskej nebezpečnosti; ak je táto dôvodne namietaná, orgány verejnej moci ju musia riadne vyhodnotiť a odôvodniť.
Najvyšší správny súd SR odmietol čisto formalistický prístup k posudzovaniu priestupkov.
Súd konštatoval, že hoci konanie žalobcu formálne naplnilo znaky dopravného priestupku, správne orgány aj krajský súd pochybili, keď automaticky považovali materiálnu stránku priestupku (spoločenskú nebezpečnosť) za splnenú bez jej individuálneho posúdenia. Ak obvinený dôvodne namieta, že konkrétne okolnosti skutku (napr. krátke a nepatrné vybočenie do protismeru, nízka rýchlosť, absencia ohrozenia) znižujú jeho nebezpečnosť pod obvyklú mieru, orgány verejnej moci sú povinné sa s týmito tvrdeniami vecne vysporiadať a svoje závery riadne odôvodniť.
Rozhodnutie tak potvrdzuje, že materiálny znak priestupku je všeobecným korektívom, ktorý sa uplatňuje aj pri dopravných priestupkoch, a že nie každé formálne porušenie zákona musí nevyhnutne predstavovať priestupok, ak chýba dostatočný stupeň spoločenskej nebezpečnosti.