Publikácie
Odborná publikačná činnosť
Občianske združenie, nadácia alebo neziskovka? Praktický sprievodca výberom právnej formy.
Občianske a obchodné právoPri zakladaní subjektu v neziskovom sektore sa často rozhoduje medzi občianskym združením, nadáciou a neziskovou organizáciou. Hoci všetky tri formy patria medzi neziskové právnické osoby, v praxi sa výrazne líšia mierou flexibility, rozsahom štátneho dohľadu, možnosťami podnikania či vplyvom zakladateľa. Základný prehľad uvádzame nižšie, detailné porovnanie nájdete v prílohe článku.
Je obed všeobecného lekára ordinačným časom?
Medicínske právoOtázka, či je obedňajšia prestávka všeobecného lekára súčasťou ordinačného času, má významné dôsledky z hľadiska naplnenia ich minimálneho rozsahu stanoveného v § 79 ods. 1, písm. aj) zákonom č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Článok analyzuje túto problematiku vzhľadom na povahu práce všeobecného lekára, Zákonník práce a zdravotnícku legislatívu. Záverom sa ukazuje, že v prípade všeobecného lekára nemožno obednú prestávku automaticky považovať za čas mimo výkonu práce ani mimo ordinačných hodín.
Ústavnoprávne aspekty krátenia odmeny lekárov v ambulantnej pohotovostnej službe po legislatívnych zmenách z roku 2018
Medicínske právoLegislatívna úprava ambulantnej pohotovostnej služby (APS) prešla v rokoch 2017 – 2018 významnými zmenami, ktorých dôsledkom je asymetrické rozdelenie ekonomického rizika medzi organizátorov APS a poskytovateľov všeobecnej zdravotnej starostlivosti. Kým pôvodná sankčná logika bola založená na previazanosti sankcie organizátora a krátenia odmeny krajom určeného poskytovateľa, novela z roku 2018 túto väzbu odstránila. Článok analyzuje, či zachovanie krátenia odmeny poskytovateľa pri súčasnej absencii sankcie organizátora má ešte racionálne, zákonné a ústavne akceptovateľné odôvodnenie, a poukazuje na možné rozpory so zásadou rovnosti, primeranosti a zákazom nútenej práce.
Výnimka zo zákazu hotovostných platieb pri zmenkových záväzkoch
Zmenkové a šekové právoČlánok sa zaoberá výnimkou zo zákazu hotovostných platieb podľa § 8 písm. o) zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, a to z pohľadu zmenkového práva. Osobitná pozornosť je venovaná skutočnosti, že poznámka pod čiarou k tomuto ustanoveniu výslovne odkazuje na zákon zmenkový a šekový, čo potvrdzuje, že zákonodarca pri formulovaní výnimky vychádzal zo špecifickej povahy zmenkových záväzkov.
Rozdiel medzi škodou a obmedzením vlastníckeho práva podľa zákona o energetike
Energetické právoPri zásahoch do vlastníckeho práva podľa zákona o energetike sa v praxi často nesprávne zamieňajú pojmy škoda a obmedzenie vlastníka. Ide pritom o odlišné právne inštitúty s rozdielnym režimom náhrady, lehotami na uplatnenie nárokov a právnymi následkami ich zmeškania. Priložený materiál prehľadne vysvetľuje rozdiely medzi náhradou škody a jednotlivými formami núteného obmedzenia vlastníckeho práva, vrátane obmedzení vyplývajúcich zo zákonných vecných bremien a ochranných či bezpečnostných pásiem.
Neplatnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov prenajatých v rozpore so stavebným určením
Občianske a obchodné právoPríspevok sa zaoberá otázkou platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov v prípadoch, keď je dohodnutý účel nájmu v rozpore so stavebným určením stavby. Vychádzajúc z § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. a § 39 Občianskeho zákonníka autor poukazuje na ustálený záver slovenskej judikatúry, podľa ktorého takto uzavretá nájomná zmluva zakladá absolútnu neplatnosť ex tunc. Analýza rozhodnutí krajských súdov preukazuje jednotný výklad, že rozhodujúcim kritériom je stavebné určenie vyplývajúce z kolaudačného rozhodnutia, nie faktické užívanie priestorov ani následná zmena účelu stavby. Tieto judikatúrne závery sú v plnom súlade s komentárovou literatúrou, ktorá potvrdzuje kogentný charakter § 3 ods. 2 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov. Dôsledkom neplatnosti zmluvy je vznik bezdôvodného obohatenia na strane užívateľa priestoru, spravidla vo výške obvyklého nájomného.